Meno Gabriel Spilar pozná azda každý fanúšik slovenskej najvyššej hokejovej súťaže. Za doterajších dvadsať ročníkov vystriedal celkovo až sedem tímov, odohral 884 zápasov a získal päť titulov. V tom aktuálnom mal svojimi kvalitami a skúsenosťami pomáhať michalovskej Dukle, žiaľ, počas prípravy sa mu privodilo nešťastné zranenie kolena, ktoré mu predčasne ukončilo sezónu. Rýchlonohý štyridsaťročný útočník už začína cítiť, že koniec jeho úspešnej kariéry sa pomaly blíži, preto začiatkom marca prijal veľkorysú ponuku „oceliarov“ na pozíciu športového manažéra. Korčule na klinec však ešte definitívne nezavesil, a tak možno budeme svedkami málo vídanej situácie, keď funkcionár klubu bude zároveň aj plnohodnotným hráčom. 

 

Košičania v priebehu leta deklarovali, že ich ambície budú tentokrát menšie ako obvykle. Prispôsobili tomu skladbu kádra a takisto voľbu trénera. Ním sa pomerne prekvapivo stal vtedajší športový manažér a šéftréner mládeže Jan Šťastný. Pribudla mu tak v poradí už tretia funkcia. Koncom januára sa však východniari ocitli v hernej kríze, čo vyústilo práve do odvolania českého odborníka zo všetkých troch pozícii. Kormidla pri mužstve sa ujal jeho doterajší asistent Marcel Šimurda a pred niečo vyše týždňom Košice veľkolepo privítali starú známu tvár, ale tentokrát v úplne inej role. „Síce sú to len začiatky, ale mne sa to zatiaľ veľmi páči. Samozrejme, hlavná časť práce ma čaká až pri skladaní mužstva počas letných mesiacov. Teraz sa snažím pripravovať si nejaké podklady ohľadom hráčov, trénerov a vypomáham aj pri A-tíme,“ opísal ako sa mu darí v úvode novej životnej etapy. V našich končinách zvyknú jednotlivé kluby po sezóne výrazne obmieňať zloženie kabíny. Je to zapríčinené viacerými dôvodmi, to však športovým manažérom pridáva na robote, pretože vždy musia nájsť adekvátnu náhradu. „Určite si v kabíne chceme ponechať viacerých hokejistov. Je to náročný proces, ale vzhľadom na to, že našich hráčov už poznáme, tak predsa len je v tomto smere o niečo ľahšie dohodnúť sa na predĺžení zmluvy, než priniesť čerstvú posilu. Postupne si v hlave vytváram nejakú predstavu, ako by to mohlo vyzerať, no tá sa každým dňom mení, čiže je to ešte celé kvázi nanečisto. Považujem to skôr za takú predprípravu, ktorá je však nesmierne dôležitá,“ vyjadril sa na margo skladania budúcoročného kádra. 

zdroj: HC Košice

 

Ako sme už vyššie spomínali, Košičanov v doterajšom priebehu ročníka zatiaľ viedli dvaja tréneri – Jan Šťastný a Marcel Šimurda. Oproti Petrovi Draisaitlovi, ktorý zastával túto funkciu v minulej sezóne, môžeme týchto dvoch považovať za menej ostrieľaných. Z toho dôvodu je veľmi pravdepodobné, že obsadiť túto dôležitú pozíciu bude pre Gabriela Spilara jedným z hlavných cieľov a na otázku práve ohľadom tejto témy odpovedal nasledovne. „V prvom rade si myslím, že Marcel má množstvo skúsenosti, takže určite je to aktuálne na skvelej úrovni a posúva mužstvo vpred. Výber nového kouča je pre nás však prvoradý, prechádzame si viacero alternatív a uvidíme, s kým sa nám nakoniec podarí dohodnúť.“ Zatiaľ čo ostatné extraligové kluby majú na súpiske viacerých Kanaďanov, prípadne Fínov, „oceliari“ sa väčšinou snažili ísť tzv. česko-slovenskou cestou. Síce sa k ním v závere základnej časti pripojili Ádam Vay, Collin Jacobs a Émile Poirier, no môžeme skonštatovať, že sa im to stále ako-tak darí dodržiavať. „Všetky možnosti sú otvorené. Rozhodne nemáme zámer vyberať podľa národnosti. Skôr sa budeme sústreďovať na to, či nám daný hráč typologicky sedí, aké mal čísla v ostatných sezónach a na ďalšie podobné faktory,“  uviedol na margo toho, či môžeme očakávať v druhom najväčšom meste Slovenska enklávu legionárov aj z inej krajiny ako od našich západných susedov. Mnoho hokejistov má po konci kariéry problém uplatniť sa v civilnom povolaní. Pravoruký forvard už však v tomto smere nemusí mať obavy. Jednou z príčin, prečo sa ho HC Košice rozhodlo angažovať, bolo to, že ešte počas prestupového obdobia v tejto oblasti vypomáhal svojmu bývalému zamestnávateľovi, vďaka čomu nazbieral množstvo cenných skúseností. „Informácie sa snažím čerpať z rôznych zdrojov. Za tie tri mesiace som si v Michalovciach podľa mňa vytvoril dobré vzťahy s ostatnými manažérmi naprieč celou ligou. Avšak som zástanca toho, že človek sa najlepšie učí sám, samozrejme, občas pri nejakej úprimnej pomoci od druhých,“ vysvetlil, ako naberá v tejto brandži nové poznatky. 

 

Zranenie kolena je jedno z najbežnejších zranení pri každom športe, no taktiež je jedno z najnebezpečnejších, pretože následky môžu byť dokonca trvalé. S vekom je to riziko na omnoho vyššej úrovni, čo pociťuje na vlastnej koži aj najužitočnejší hráč play-off z roku 2015. Momentálne je po úspešnej operácii a priebeh rekonvalescencie okomentoval veľmi úprimne. „Ak mám povedať pravdu, aktuálne venujem celú svoju energiu práci. Mierne to zanedbávam, ale určite si na to chcem postupne vytriediť čas. Necháme sa prekvapiť, ako sa bude koleno správať a v akej intenzite budem môcť trénovať. Avšak teraz je pre mňa prvoradé, aby som pomohol klubu.“ Keby „Gabi“ odohral sezónu podľa pôvodných plánov, patril by medzi najstarších hráčov v Tipos extralige. Jeho najväčšou doménou bola vždy rýchlosť a tou sa vedel dorovnať aj mladším ročníkom. Boj o návrat na klziská preto nevzdáva a urobí všetko, aby ešte nemusel vešať korčule na klinec. „Jasné, veď každý by chcel hrať. Moje posledné tri roky v Košiciach skončili veľkým neúspechom, takže to je tiež jeden z dôvodov, prečo tú chuť pokračovať v sebe stále mám. Bolo by úžasné dokázať ešte niečo, obzvlášť na tú storočnicu, no z prípadného úspechu by som sa tešil rovnako či už z pozície hráča alebo športového manažéra,“ odhodlane konštatuje a dodáva, „Je to však ešte veľmi otázne. Nie je príjemné ukončiť kariéru zranením, ale rozhodne to nechcem siliť, a pokiaľ nebudem prínosom pre družstvo, tak v tom nevidím zmysel.“

 

autor: Kamil Schreiber | grafika: Kristína Prievalská